Letture

Cose de gli’atu munne

Nu cunte de gliù paésu mije parle de frà Tumàse, nu mòneche de gliù cummènte de San Duméniche, che se lamentéje cu gliù pate uardiane pe tutte glie turmiénte che glie dévene gli'ate e tré muonece, tutte viécchie 'nzalanute, che tenévene chacché problème cu lu ì de còrpe.
Proprie chélla matine, ntraménte preparéje la farnarinie, avéje menute gliù prime, pe glie péte se, pe favore, la facéje tòste ca tenéje la cacarèlle e avéje ite fujènne pe tutta la notte.
Dòppe ne pò ècche che s'é appresentate gliù seconde pe dice ca la vuleje mòlle ca évene tré juorne che ne iéje de còrpe; e chiù tarde s'avéje fatte veré gliù tèrze pe raccumannarglie de la fa menì né mòlle, né tòste; 'nzomme avéja èsse proprie de la manéra juste accussì n'n glie criéje prublème pecché, 'nzia maie, cacche sciugliemiente o stregnemiénte de viscere, évene uaie.
Gliu povere frà Tumàse n'n sapéje chiù a che sante vutarese; ma, comme se ne bastéje, se c'é misse pure gliù pate uardiane: "Tumà, me raccumanne, vire chélle che puó fà, pecché chiglie, se manténene pe vertù de gliù Spiretu Sante e, Die ce ne scampe, gli'avésse succére cacchéccose e se ne vanne a gli'atu munne, accà n'n ce rumane chiù nisciune e amma chiure".
E accussì è ite a fenì; sole ch' a iresénne pe prime, n'é tuccate a nisciune de chiglie tréie, ma proprie a Tumàse ch'è ite, comme avéje èsse, deritte deritte 'n paravise.
Comme arrevate, a veré comme venéje ricévute, è rumaste pine de meraviglie: tutte la guarnigione pronte, a rènne gli'onure. Ce stévene Piéte cu gli'aiutante Mardochèie, tré fuciale subaltiérne scéute fra glie viate de prima nommene, e trèntaséie surdate de truppe, ma tutte quante éspiérte e capace pecchè ncòppe a la tèrre facévene glie pate guardiane. Tutt'attuorne file d'angeglie cu le trombe che ntunévene musiche a fèste.
"Azze, nt'accugliènze!" ha penzate frà Tumàse. E s'è fatte annanze.
Gliù Paravise éje nu poste bèglie bèglie. N'n ce manchéje pròpete niénte e se ce stéje da pape. 'Nfatte, glie pape, stévene quase tutt'allà e quanne se scuntévene, se fermévene a chiacchierà e se chiamévene pe nome:
"Siste!... Siste!... me siénte?"
"Agge paciénze Gregò, tènghe la cape fra le nuvole. Comme staie?"
"E te pare? Comme vuò che stonghe? Buone! A prepòsete, aiére ho scuntate a Pìje, stéje nziéme a Clemènte, te manne glie salute."
Glie sante, mméce, se la facévene sèmpe ne pò da parte; n'n sarà ch'avèvene misse l'arie?
"Comme staie Francì?"
"Ne me dice, Ntò ; uoje tènghe nu circhie 'ncape!"; e jènne accussì a parlà de gliù chiù e de gliù méne. Sole duje jévene sèmpe de prèsse e n'nze fermévene maie: Austìne e Pauglie pe ciérte gliéttere ch'avévena spedì.
Ma la cose chiù bèlle éje ca 'n paravise n'nz'avéje fatià. Ognune putéje fà chélle che vuléje; pure staresene juorne e juorne a pensà a glie fatte séje, o spaperanzate a piglià gliù sole, manche stésse abbasce Sèrepe. Però, pe n'n fà scuccià nesciune ce stévene glie spasse e, chi vuléje, se putéje scéglie chiglie che chiù glie éje a gènie. Tumàse s'è scéute la cose che chiù glie piacéje e sapéje fa mèglie e, 'ngrazie de Die, s'é sestemate allà.
'Ntante a Gaéte, agliù cummènte de San Duméneche, le cose jévene sèmpe pègge. Dòppe cacché mése è tuccate a gliù pate uardiane, e pure isse è ite 'n paravise.
Alla pòrte, la stésse accugliènze: Piéte, guardie e angeglie sunature. Sta ote, però, pecché éje duméneche, ce stéje pure gliù còre che ntunéje gliù cante de bènvenute. Accussì, gliù pate guardiane, ha fermate gliù registre e, tutte cuntènte, è trasute dénte.
Ménte facéje nu prime gire uardènnese attuorne, chi te vére?: vicine a nu caurare gruosse gruosse, frà Tumàse, tutte feglice e cu na cucchiarone mmane, che geréje…geréje....
"Che staie a fà, Tumà?"
"Gli' angiòlétte biunde."
"Ma che dìce, ì n'n véreche niénte!"
"Aspiétte e mò vire "ha rispuoste Tumàse ménte continuéje a gerà.
Dòppe nu pò se so viste gli'angeglie, ch'a une a une, iscévene dalla caurare e vulévene pe l'arie.
"Che so' bèglie!" ha fatte gliù pate uardiane tutte ncantate a veré; ma, verènne verènne gli'è menute la vòglie de glie fà pure isse; e, accussì, l'ha ditte a Tumàse.
"Ma che staie dicènne, tu ha' èsse scème,... chéste è na cosa sèrie de ché ne risponne proprie a Isse, miche la pòzze affidà a gliù prime che vè."
"E ché? I so' gliù prime che v'è?" stéje pe dice gliù pate uardiane, ma subbete ha pensate ca éje mèglie lassà corre.
Chiù tarde s'é sentute na voce da n'amprefecatore (allà gli'avévene già ammentate) ch'a tutta fòrze, dicéje: "Tumàse in dirézione, Tumàse subbete in dirézione"!.
"Chiste è Isse", ha penzate Tumàse, "mò, comme facce? N'n pòzze miche fermà la produzione, già stonghe attrassate cu le cunzégne. Saje che vòglie fa?, mò facce cuntinuà a gliu pate uardiane accussì, glie facce cuntènte e n'n férme niénte. Tante la cose n'avéssa ì pe' le lònghe. Accussì s'è muosse e ha lassate gli'ate a gerà".
Dòppe ne pò, ècche glie prime angeglie cumènzà a scì da gliù caurare e gliù pate guardiane che se 'ncante a treménde senza gerà chiù: "Ché so' bèglie! Glie angiòlétte biunde!..…glie angiòlétte biunde!….. glie angiòlétte nire!......Glie angiòlétte nire?, ma che succére?".
Proprie a chigliu mumènte se so' sentute gli'allucche de fra Tumàse ch'arrevéje fuiènne comme nu pazze: "Ch'hé cumbenate!....Gire!!!.......Gire!!!.... N'n le vire ca s'é bruciate tutte cose?".
Ma oramaie la frettate s'avéje fatte. N'n se putéje fà chiù niénte: 'nparavise ce stévene séie angiòlétte nire. Nu bègliù uaie. Pure Isse s'avéje ne po' scucciate:
"Che stimme a fà? Mò facimme pure accà comme ncòppe a la térre, bianche e nireche, vuo' veré ca arrevimme a gliù razzisme, a le segrégaziune. No, n'n po' èsse. Acca simme série, stimme 'nparavise e, a parte la sole e sacrosanta différènze, s'hadda èsse tutte uguale. Ate ché bianche e nireche!"
Accussì gliu Patatèrne ha décise de métte gli séie angeglie nire 'nziéme a ate e séi angeglie bianche pe' furmà la uardia séje pérsonale. Né chiù culore bianche, né culore nire, ma sole gliù bianco-nére che, da chigliu juorne è deventate gliù culore sije prédilètte.
Chigli'anne éje gliù 1905. E state ndanne che la Juvèntùs ha vinciùte gliù prime scudétte. Ma chéste è tutte n'ata stòrie.