Cose de gli’atu munne
Nu
cunte de gliù paésu mije parle de frà Tumàse, nu mòneche de gliù
cummènte de San Duméniche, che se lamentéje cu gliù pate uardiane pe
tutte glie turmiénte che glie dévene gli'ate e tré muonece, tutte
viécchie 'nzalanute, che tenévene chacché problème cu lu ì de còrpe.
Proprie chélla matine, ntraménte preparéje la farnarinie, avéje menute
gliù prime, pe glie péte se, pe favore, la facéje tòste ca tenéje la
cacarèlle e avéje ite fujènne pe tutta la notte.
Dòppe ne pò ècche che s'é appresentate gliù seconde pe dice ca la
vuleje mòlle ca évene tré juorne che ne iéje de còrpe; e chiù tarde
s'avéje fatte veré gliù tèrze pe raccumannarglie de la fa menì né
mòlle, né tòste; 'nzomme avéja èsse proprie de la manéra juste accussì
n'n glie criéje prublème pecché, 'nzia maie, cacche sciugliemiente o
stregnemiénte de viscere, évene uaie.
Gliu povere frà Tumàse n'n sapéje chiù a che sante vutarese; ma, comme se ne bastéje, se c'é misse pure gliù pate uardiane: "Tumà,
me raccumanne, vire chélle che puó fà, pecché chiglie, se manténene pe
vertù de gliù Spiretu Sante e, Die ce ne scampe, gli'avésse succére
cacchéccose e se ne vanne a gli'atu munne, accà n'n ce rumane chiù
nisciune e amma chiure".
E accussì è ite a fenì; sole ch' a iresénne pe prime, n'é tuccate a
nisciune de chiglie tréie, ma proprie a Tumàse ch'è ite, comme avéje
èsse, deritte deritte 'n paravise.
Comme arrevate, a veré comme venéje ricévute, è rumaste pine de
meraviglie: tutte la guarnigione pronte, a rènne gli'onure. Ce stévene
Piéte cu gli'aiutante Mardochèie, tré fuciale subaltiérne scéute fra
glie viate de prima nommene, e trèntaséie surdate de truppe, ma tutte
quante éspiérte e capace pecchè ncòppe a la tèrre facévene glie pate
guardiane. Tutt'attuorne file d'angeglie cu le trombe che ntunévene
musiche a fèste.
"Azze, nt'accugliènze!" ha penzate frà Tumàse. E s'è fatte annanze.
Gliù Paravise éje nu poste bèglie bèglie. N'n ce manchéje pròpete
niénte e se ce stéje da pape. 'Nfatte, glie pape, stévene quase
tutt'allà e quanne se scuntévene, se fermévene a chiacchierà e se
chiamévene pe nome:
"Siste!... Siste!... me siénte?"
"Agge paciénze Gregò, tènghe la cape fra le nuvole. Comme staie?"
"E te pare? Comme vuò che stonghe? Buone! A prepòsete, aiére ho scuntate a Pìje, stéje nziéme a Clemènte, te manne glie salute."
Glie sante, mméce, se la facévene sèmpe ne pò da parte; n'n sarà ch'avèvene misse l'arie?
"Comme staie Francì?"
"Ne me dice, Ntò ; uoje tènghe nu circhie 'ncape!";
e jènne accussì a parlà de gliù chiù e de gliù méne. Sole duje jévene
sèmpe de prèsse e n'nze fermévene maie: Austìne e Pauglie pe ciérte
gliéttere ch'avévena spedì.
Ma la cose chiù bèlle éje ca 'n
paravise n'nz'avéje fatià. Ognune putéje fà chélle che vuléje; pure
staresene juorne e juorne a pensà a glie fatte séje, o spaperanzate a
piglià gliù sole, manche stésse abbasce Sèrepe. Però, pe n'n fà scuccià
nesciune ce stévene glie spasse e, chi vuléje, se putéje scéglie
chiglie che chiù glie éje a gènie. Tumàse s'è scéute la cose che chiù
glie piacéje e sapéje fa mèglie e, 'ngrazie de Die, s'é sestemate allà.
'Ntante a Gaéte, agliù cummènte de San Duméneche, le cose jévene sèmpe
pègge. Dòppe cacché mése è tuccate a gliù pate uardiane, e pure isse è
ite 'n paravise.
Alla pòrte, la stésse accugliènze: Piéte, guardie e angeglie sunature.
Sta ote, però, pecché éje duméneche, ce stéje pure gliù còre che
ntunéje gliù cante de bènvenute. Accussì, gliù pate guardiane, ha
fermate gliù registre e, tutte cuntènte, è trasute dénte.
Ménte facéje nu prime gire uardènnese attuorne, chi te vére?: vicine a
nu caurare gruosse gruosse, frà Tumàse, tutte feglice e cu na
cucchiarone mmane, che geréje…geréje....
"Che staie a fà, Tumà?"
"Gli' angiòlétte biunde."
"Ma che dìce, ì n'n véreche niénte!"
"Aspiétte e mò vire "ha rispuoste Tumàse ménte continuéje a gerà.
Dòppe nu pò se so viste gli'angeglie, ch'a une a une, iscévene dalla caurare e vulévene pe l'arie.
"Che so' bèglie!"
ha fatte gliù pate uardiane tutte ncantate a veré; ma, verènne verènne
gli'è menute la vòglie de glie fà pure isse; e, accussì, l'ha ditte a
Tumàse.
"Ma che staie dicènne, tu ha' èsse scème,... chéste
è na cosa sèrie de ché ne risponne proprie a Isse, miche la pòzze
affidà a gliù prime che vè."
"E ché? I so' gliù prime che v'è?" stéje pe dice gliù pate uardiane, ma subbete ha pensate ca éje mèglie lassà corre.
Chiù tarde s'é sentute na voce da n'amprefecatore (allà gli'avévene già ammentate) ch'a tutta fòrze, dicéje: "Tumàse in dirézione, Tumàse subbete in dirézione"!.
"Chiste è Isse", ha penzate Tumàse, "mò,
comme facce? N'n pòzze miche fermà la produzione, già stonghe
attrassate cu le cunzégne. Saje che vòglie fa?, mò facce cuntinuà a
gliu pate uardiane accussì, glie facce cuntènte e n'n férme niénte.
Tante la cose n'avéssa ì pe' le lònghe. Accussì s'è muosse e ha lassate
gli'ate a gerà".
Dòppe ne pò, ècche glie prime angeglie cumènzà a scì da gliù caurare e
gliù pate guardiane che se 'ncante a treménde senza gerà chiù: "Ché
so' bèglie! Glie angiòlétte biunde!..…glie angiòlétte biunde!….. glie
angiòlétte nire!......Glie angiòlétte nire?, ma che succére?".
Proprie a chigliu mumènte se so' sentute gli'allucche de fra Tumàse ch'arrevéje fuiènne comme nu pazze: "Ch'hé cumbenate!....Gire!!!.......Gire!!!.... N'n le vire ca s'é bruciate tutte cose?".
Ma oramaie la frettate s'avéje fatte. N'n se putéje fà chiù niénte:
'nparavise ce stévene séie angiòlétte nire. Nu bègliù uaie. Pure Isse
s'avéje ne po' scucciate:
"Che
stimme a fà? Mò facimme pure accà comme ncòppe a la térre, bianche e
nireche, vuo' veré ca arrevimme a gliù razzisme, a le segrégaziune. No,
n'n po' èsse. Acca simme série, stimme 'nparavise e, a parte la sole e
sacrosanta différènze, s'hadda èsse tutte uguale. Ate ché bianche e
nireche!"
Accussì gliu Patatèrne ha décise de métte gli séie angeglie nire
'nziéme a ate e séi angeglie bianche pe' furmà la uardia séje
pérsonale. Né chiù culore bianche, né culore nire, ma sole gliù
bianco-nére che, da chigliu juorne è deventate gliù culore sije
prédilètte.
Chigli'anne éje gliù 1905. E state ndanne che la Juvèntùs ha vinciùte gliù prime scudétte. Ma chéste è tutte n'ata stòrie.